Možno je to aj takto. Na prvý, aj druhý pohľad to vyzerá vždy jednoducho a pochopiteľne. A, nepopierateľne. Ženy a muži túžia po vzťahu. Láskyplnom, podnetnom, a tak ďalej. Nielen preto, ale zväčša preto, sa vzájomne vyhľadávajú, stretávajú, a zoznamujú. Paradoxne, občas sa síce duálne míňajú, ale egocentricky sú vždy v strehu, a preto sa aj viac ako občas zrania. Každá, každý, podľa osobitých a osobnostných predstáv, vôľového, pudového za-na-stavenia a rozvíjaného či driemajúceho intelektu.
Napriek tomu, robia veľakrát všetko pre to, aby sa tak nestalo. Vzájomné zbližovanie a vzďaľovanie sa, vždy prináša košatú sériu najbizarnejších, najzákernejších , ale aj najhlbších smútkov. Prečo? Rozmeňme si to na drobné.
Niekedy sa stáva, že muži opúšťajú ženy – z nedostatku vôle, vytrvalosti, času, peňazí a čistého svedomia. Rovnako tak, sú aj z podobných, ak nie rovnakých dôvodov opúšťaní.
U žien je to sofistikovanejšie. Mužov veľakrát opúšťajú z prebytku ich slepej pozornosti, naliehavosti, hranej veľkorysosti, ale aj výrazne nudného ticha. Nevylúčiteľne, z tých istých dôvodov sú opúšťané, nepochopené a fatálne hľadajúce alebo rezignujúce.
Bystrí muži nemajú vždy radi bystré ženy, aj keď o nich snívajú. V praxi to potom vyzerá tak, že často narazia na úžľabinu obmedzenosti a nedostatku dôvtipu. Keďže sú bystrí, uvedomujú si túto skutočnosť, čím ju zároveň popierajú a podcenia. Jednoducho, nechce sa im z tejto pozície okamžite vykorčuľovať, pretože ich zvábi omamná vôňa femme a jej efemérna bezstarostnosť. Hlúpe a nie vždy krásne dámy, o ktorých je reč, to inštinktívne vedia a vôbec ich to netrápi. Naopak, živelne, i keď bezcieľne, naokamih naprojektujú takýmto mužom pozíciu výnimočného lovca a zberača, utlmia rozum, vytvoria ich pomyselné tretie oko, doposiaľ nevidomého poznania a zmrazia zdravý úsudok. Skôr, ako je po všetkom, niekde v hĺbke a diaľke srdca a duše takýchto mužov, sa na krátky čas niečo rozplače, neskôr zacyklí, sprítomní a zhorkne. Chuť, mať partnerku ich neopustí, ale potreba dôsledne rozlišovať, áno. Muži prosto podľahnú snu, vytvárať krátkozraké pasce jednoduchých divožienok. Źeny pre zmenu vyhľadávajú nástrahy svojbytných Herkulov. A v týchto vzorcoch sa všetky, všetci točia, krútia a unavujú. Tak, ako mnohí. Občas zaplače kolektívnym nevedomím nepriestrelý Jung, odťažitý Freud, zraniteľná Woolfová, Rasputin zo zapáchajúcej bažiny, Vysockim poznačená Marina Vlady alebo spoločensky infikované inferno v Južnom Sudáne.