Veľmi radi rozprávame o slobode. Nekompromisne, naliehavo, podmienkujúco a občas zmätene.
Nekompromisnosťou sa zväčša vyznačujú tí, čo si nikdy nepripustia, že svet má aj inú tvár než tú, akú vidia oni. Sú to zväčša zádrapčiví systematici, vyznavači osvedčených pravidiel, pokosených trávnikov, ale aj nefalšovaného udavačstva. Ich vnútorný strach z neprijatia okolitým svetom je natoľko silný, že im málokedy dovolí prekročiť vlastný tieň a uzrieť slnko v okamihoch, keď nesvieti. Sloboda je v ich ponímaní zaťažujúca ilúzia, ktorou sa odmietajú zaoberať.
Naopak, pre naliehavých ľudí je sloboda ako nikdy nekončiace hľadanie kameňa mudrcov. Žiaľ, často im vykĺzne z rúk. Hnaní neutíchasjúcim smädom, otvárajú súčasne mnoho dverí, cudzích trinástych komnát a myšlienkových konceptov, čím si podvedome vytvárajú hradby permanentného nepokoja. Naliehavosťou len odvádzajú pozornosť od seba, od ochoty prevziať primárnu zodpovednosť za všetko, čo ich skutočne vystihuje a čo k nim zároveň patrí.
Podmienkujúci človek vníma slobodu ako dôvod a pôvod všetkých prekážok, ktoré mu prichádzajú do cesty. Hnevá sa na svoju komfortnú zónu, pretože z nej nevie, a ani nechce vystúpiť. Jeho čiernobiele územie je ako tichý prístav, kde kotvia všetky lode, ktoré stratili či nenašli svojho kapitána.
Nad slobodou ako atómom nezávislosti a recesie uvažujú tí, ktorí sa radi skrývajú za síce dobre znejúce, ale nie vlastné presvedčenia. Možno vedia odcitovať pojednania o dôstojnosti od Marca Aurelia, Masarykov koncept spravodlivého štátu alebo Spinozov kritický pohľad na náboženské, neslobodné doktríny, ale v skutočnosti sa s týmito múdrami nevedia stotožniť. Rebelujú z princípu, zdôrazňovaním svojej výnimočnosti tak nahlas, čím bolestivejšia je ich vnútorná roztrieštenosť. Mätú a sú zmätení. Smejú sa tak nahlas, čím hlbšia je ich stíšená zraniteľnosť a rezignácia na slobodný život.
Totiž, sloboda je životný postoj a voľba, stáť pevne v sebe a pri sebe, bez ohľadu na dôsledky. Je to akoby postupné, cieľavedomé a presvedčivé vypúšťanie vnútorného draka strachu prudko proti vetru, prúdu a umelo vytvorenej ne-istote.
Byť slobodný je prijímanie a prijatie morálneho sľubu, zotrvať vo vlastnom strede. Iba tak získavame silu a schopnosť, držať vlastný život pevne v rukách. Obývaním a budovaním iných svetov sa odsudzujeme na celoživotné popieranie vlastnej existencie a fungovanie v otroctve. Nekompromisne. Naliehavo. Podmienkujúco. Zmätene. Navždy.