Keď sme sa stretli po prvýkrát, pôsobila ako žena, ktorá nemá žiadne starosti. Rozprávala mi o svojej atraktívnej pracovnej pozícií, o novom byte, do ktorého sa presťahovala, o tom, ako sa jej po rokoch podarilo vystúpiť z nezdravého partnerského vzťahu. Všetko v rekordne krátkom čase. Ustavične zdôrazňovala, že je na seba hrdá, pretože konečne žije podľa vlastných predstáv. Nepretržite sa chichotala, namotávajúc si vlasy na prst. Avšak, v tej žoviálnej ľahkosti, až dramaticky rozptyľovanej do okolia, čosi nesedelo. Za všetkými vzletnými gestami a pózami sa skrývalo niečo podozrivé, neuveriteľne ťaživé a rozkladné.
Zlom nastal, keď som sa jej opýtala, čo naozaj robí rada, v akých momentoch sa cíti pohodlne a sama sebou. Zmĺkla, prevrátila oči a usedavo sa rozplakala. Postupne mi odhalila svoj strastiplný boj so strachom – zo samoty, z odmietnutia spoločnosťou, z hmotného nedostatku, divokej sexuality. S úrimnosťou ma vtiahla do smutného sveta a dovolila mi sprevádzanie po roztrieštených emočných mapách. Do jej odvážnych spovedí začali prenikať radostné náznaky úľavy. Zdalo sa, že ju intenzívna a vedomá práca na sebe začína oslobodzovať. Jedného dňa sa však znenazdajky odmlčala. Ubehol nejaký čas, keď mi opäť zavolala – rozkolísaná, agresívna, nesvoja. S podráždenosťou v hlase opakovala, že okamžite potrebuje zmeniť život, ale nemá čas pracovať na sebe. Stačí, keď jej poskytnem nejakú rýchlu radu, čo má zmeniť, a potom to už pôjde…
Ak vzdorujeme a ospravedňujeme svoju neschopnosť vymaniť sa z neželanej situácie sťažovaním sa, že sme, napríklad nemali dostatok príležitostí na zmenu, kruh sa postupne uzavrie. Obťažkaní hnevom a znevážení pred vlastným zrakom, vidiacim do hĺbky neochoty prebudiť sa, už ani sami o seba nebudeme stáť.
Život každého z nás je posvätné miesto intenzívnych, vedomých, nevedomých rozhodnutí, ale aj určujúcich nesúhlasov. Nie je najpodstatnejšie, či sme sa narodili pri východe alebo západe slnka, komu a za akých okolností. To je nezvratné. Môžeme z toho vychádzať, ale len ako z úvodnej premisy. Tá nám umožňuje spoznať, kým sme sa najskôr museli stať, aby sme pochopili, akí v skutočnosti chceme byť. Vždy sa to podarí, ak prestaneme zúfalo prehrabávať zatuchnuté sutiny cudzích rozhodnutí o tom, čo je pre nás najlepšie. Postretne to každého, kto si dovolí ochotné preliečenie silou vlastných nesúhlasov so spôsobom života, ktorý mu už nevyhovuje.